Na naše zlaté mesto, mesto Zlaté Moravce sa viaže bohatá história, ktorej súčasťou sú aj významné osobnosti. Jednou z nich bol a v srdciach blízkych, ako aj tých, čo ho osobne poznali, stále je, skvelý človek, pedagóg, historik a múzejník PhDr. Štefan Rakovský. V piatok 13. júna sa v popoludňajších hodinách uskutočnila v priestoroch Mestského múzea akadémia z príležitosti 110. výročia narodenia Štefana Rakovského, nositeľa ceny Andreja Kmeťa a zaslúžilého pracovníka v oblasti kultúry.
Akadémia sa konala pod záštitou Nitrianskeho samosprávneho kraja, Ponitrianskeho múzea v Nitre a pobočke Mestského múzea v Zlatých Moravciach. „Vítam medzi nami našich hostí, poslanca NR SR a Nitrianskeho samosprávneho kraja Mgr. Mariana Kéryho, primátora mesta Zlaté Moravce Ing. Petra Lednára, CSc., poslancov VÚC Nitra, poslancov Mestského zastupiteľstva v Zlatých Moravciach, syna Štefana Rakovského Ing. Štefana Rakovského, PhD a žiakov skvelého učiteľa PhDr. Štefana Rakovského, Mgr. Ľudovíta Andora, MUDr. Štefana Kuťku, Mgr. Annu Dvončovú, Ing. Petra Lednára, CSc. a Ing. Pavla Turzu,“ odzneli slová Táni Kováčovej, ktorá prítomných akadémiou sprevádzala. Úvod zahájila hrou na zobcovej flaute žiačka Základnej umeleckej školy Anna Molnárová. O bohatom profesionálnom živote Štefana Rakovského kontinuálne porozprával riaditeľ Ponitrianskeho múzea v Nitre Mgr. Anton Števko. Na rodáka zo Zlatých Moraviec poukázal ako na pedagogického, vedeckého a múzejného činiteľa, ktorý po sebe zanechal výraznú stopu nielen tu v Zlatých Moravciach a okolí, ale aj na celom Slovensku. Upozornil na niekoľko podstatných faktov o jeho živote. Šnúru spomienok príjemným spôsobom doplnilo ďalšie hudobné vystúpenie v podaní Natálie Švecovej, ktorej spev doprevádzal Štefanom Jurík. O dôležitých veciach, vypovedajúcich o tom, aký bol pán Rakovský človek, otec a starý otec, s úsmevom a zároveň iskrou smútku ukrývajúcou sa v srdci porozprával jeho syn Ing. Štefan Rakovský, PhD. Priebeh slávnostnej akadémie dotvorili veselými, ale aj trochu vážnejšími, avšak v každom smere pozitívnymi spomienkami, bývalí žiaci, medzi ktorých patril aj primátor Peter Lednár. „Učil ma dejepis, bol to skvelý učiteľ, geniálny človek a chlap, ku ktorému je v dnešnej dobe ťažké nájsť porovnateľnú osobu. Určite mi dáte všetci za pravdu, že on bol len jeden a už sa taký nenarodí,“ nostalgicky skonštatoval Peter Lednár.
Milá, slávnostná akadémia sa preklenula k jej koncu, pričom poďakovanie patrí všetkým, ktorí svojou účasťou a vystúpeniami prispeli k dôstojnému, spomienkami opradenému priebehu slávnostnej akadémie. V rozpomínaní i obhliadke vystavených fotografií a osobných vecí (baranica, sako, taška, okuliare, klobúk, profesorská ročenka) prítomní pokračovali pri pripravenom občerstvení.
Čriepky zo života Štefana Rakovského v podaní Antona Števku:
Narodil sa 8. júna 1904 v remeselníckej rodine v Zlatých Moravciach. Ľudovú školu a Gymnázium ukončil v rodnom meste, kde sa v čase silnejúcej maďarizácie utváralo jeho presvedčenie o nutnosti šírenia osvety, vedy a kultúry medzi prostým ľudom a pestovanie jeho hrdosti na seba samého. Pre takéto pôsobenie sa mu zdalo najvhodnejšie učiteľské povolanie a preto sa zapisuje na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Tu pod vedením popredného československého historika profesora Václava Chalopeckého získava aprobáciu z dejepisu a zemepisu. Po skončení vysokej školy učil na stredných školách v Bratislave, Nitre, Banskej Bystrici, Ostrave, Trenčíne a od septembra 1945 až do dôchodku učil v Gymnáziu v Zlatých Moravciach. Všade na týchto miestach sa prejavoval nielen ako schopný pedagóg, ale aj zanietený vedecký a kultúrny pracovník. Bol priekopníkom archeologického, historického, prírodovedného bádania v regióne, čím sa natrvalo zapísal do dejín vedy na Slovensku. Rodák zo Zlatých Moraviec pôsobil aj ako riaditeľ v zlatomoraveckom Mestskom múzeu od roku 1947. Podpísal sa pod vybudovanie Pamätnej izby Janka Kráľa vo dvore múzea. Zaslúžil sa o vyhlásenie prírodnej rezervácie v Hostiach a Obyciach. Organizoval výstavbu pamätníkov SNP v Hostiach, Zlatne, Zlatých Moravciach, Topoľčiankach a Drahožickej Hute. Osobitnú pozornosť si zaslúži jeho publikačná činnosť, ktorá obsahuje množstvo článkov i štúdií v odborných aj populárnych časopisoch a denníkoch z oblasti regionálnej histórie, archeológie, literatúry a geografie. Činnosť doktora Rakovského nezostala u odbornej a laickej verejnosti bez povšimnutia a spoločnosť jeho vedecké, kultúrne a múzejné zásluhy ocenila cenou Andreja Kmeťa v roku 1974 (najvyššie múzejné vyznamenanie, je znovu zavedené). Dokázal spresniť niektoré údaje o získaných predmetoch, čo bolo prvoradé, ale vďaka rozsiahlym vedomostiam, skúsenostiam a fenomenálnej pamäti ich dokázal poľudštiť príbehmi. Dodnes si naňho s úctou spomínajú starší pracovníci Ponitrianskeho múzea v Nitre a to nielen pri takejto príležitosti. Doktor Rakovský žije v písanej podobe aj v dejinách Trenčianskeho múzea, kde ocenili jeho zakladateľské pôsobenie v odbore numizmatik. To všetko svedčí o nadregionálnom význame doktora Rakovského a o hlbokej brázde, ktorú zanechal slovenskej vede a múzejníctvu zvlášť.
M. Petrovičová
