Radošinské naivné divadlo SPEV KOHÚTA

Sú takí, čo v meste túžia po idylickom živote v dedine (podobnú túžbu po meste majú aj mnohí dedinčania). Žiť v dedine, kde je dobrý vzduch, zdravé životné prostredie a írečité, dôverné medziľudské, naozaj susedské vzťahy. To si myslia aj mestskí Bečkovci, ktorí sa presťahujú do vysnívaného typického dedinského domu, kde spolu so susedmi  z rôznych aj protichodných spoločenských vrstiev chcú inak a nanovo žiť vidiecky idylický život.

Darí sa to dovtedy, kým zrazu nezačne nad ránom o štvrtej za vedľajším domom a dvorom výrazne  kikiríkať kohút, a takým hlasitým spevom, že nedá okolitým susedom spať. Zrazu je po idyle, nastupuje každodenná tvrdá realita. Treba si na svojráznych susedov a spev kohúta  zvykať.

Dramatik Stanislav Štepka túto všeobecne známu situáciu využíva na podrobné a aj neľútostné skúmanie rôznych ľudských postojov a charakterov. A práve v tom treba aj hľadať ťažisko trpkej komédie, v ktorej sa Štepka pozerá na dedinu a jej obyvateľov s jeho typickou radošinskou optikou humoru a nadhľadu. Jedni susedia vravia, že v dedine je to normálne, a treba to brať s rešpektom, keď nad ránom kikiríka kohút, iní si myslia opak, a tak sa po spoločnej debate rozhodnú hľadať rázne riešenie. Lenže – dá sa v takejto situácii, teda pri rannom speve kohúta, nájsť jednoznačné riešenie? Budeme múdrejší po vzhliadnutí Štepkovej komédie s piesňami a prekvapujúcimi príbehovými zvratmi v originálnej réžii Ondreja Spišáka a s hudbou Juraja Haška. Máme pocit, že je sa na čo tešiť.