AktualityKultúra

Relikvia sv. Cyrila v Zlatých Moravciach

www.zlatemoravce.info

Dňa 7. 1. 2013 sa konala v Zlatých Moravciach kanonická vizitácia, ktorej sa zúčastnili J. Ex. ThDr. Viliam Judák, – nitriansky biskup, Mons. Štefan Vallo – riaditeľ biskupského úradu a ďalší zástupcovia biskupskej kúrie.

Po stretnutí s kňazmi zlatomoraveckej farnosti a zlatomoraveckého dekanátu, s členmi ekonomickej farskej rady sa otec biskup a riaditeľ biskupského úradu stretli v aule Strednej odbornej školy polytechnickej na ul. SNP s veriacimi zlatomoraveckej farnosti, na ktorej nechýbali ani zástupcovia mesta – primátor Ing. Peter Lednár, CSc. a niektorí poslanci Mestského zastupiteľstva. Veriaci sa mohli pýtať otca biskupa na rozličné problémy zo života farnosti a diania katolíckej cirkvi. Nechýbali ani otázky týkajúce prichádzajúceho 1150. výročia príchodu solúnskych bratov sv. Konštantína a Metoda na Veľkú Moravu. Po skončení vizitácie sa otec biskup Viliam Judák s kňazmi zo zlatomoraveckého dekanátu v sprievode odobrali do farského chrámu, kde doniesli relikviu sv. Cyrila. Relikvia sv. Cyrila sa uchováva v katedrále sv. Emeráma na Nitrianskom hrade. Relikvia sv. Cyrila bola darovaná nitrianskemu biskupstvu z Vatikánu z obdobia konania II. vatikánskeho koncilu v r. 1962. Relikvia je pozostatok z tela svätých. Relikvia sv. Cyrila je časť jeho kľúčovej kosti a je vložená do kovového relikviáru. Sv. Cyril zomrel 14. februára 869 a bol pochovaný v rímskej bazilike sv. Klimenta. Sú zaznamenané mnohé zázraky, ktoré sa udiali pri hrobe tohto svätca. Sv. Cyril sa predtým volal Konštantín a krátko pred smrťou vstúpil do kláštora a prijal rehoľné meno Cyril. Bratia sv. Konštantín a Metod pochádzali zo siedmich súrodencov. Rodičia boli urodzeného pôvodu a ich otec bol vysoký byzantský úradník. Bratia sa slovanský jazyk naučili v slovanskom prostredí v okolí Solúna. Solúnski bratia prišli na Veľkú Moravu v r. 863, podľa tradície 5. júla. Pred odchodom na Veľkú Moravu preložili viacero prekladov svätého písma a vlastných textov v tzv. hlaholike. Niektorí historici tvrdia, že Konštantín – Cyril priniesol na Veľkú Moravu symbol byzantského dvojkríža, ktorý je dnes v štátnom znaku. Keďže obaja bratia pochádzali z Byzantskej ríše a Veľká Morava spadala do cirkevnej sféry Ríma, vybrali sa v r. 867 na žiadosť veľkomoravského kniežaťa Rastislava do Ríma, aby získali súhlas pápeža – používanie staroslovienčiny ako liturgického jazyka, lebo v tej dobe boli len tri jazyky, ktorých sa slávila liturgia a to bolo: hebrejsky, grécky a latinsky. Pápež im dovolil používať starosloviensky jazyk pri bohoslužbách, čo sa však nepáčilo franským kňazom. V r. 870 až do r. 885 bol Metod arcibiskupom Veľkej Moravy a Panónie.

Prinesenie relikvií sv. Cyrila do Zlatých Moraviec a dekanátu má veľký význam, lebo je možno k tomu práve 1150 rokov keď sv. Cyril a Metod prechádzali našim krajom – Horným Požitavím. Veď ako to v mnohých dokumentoch potvrdzujú viacerí historici, že nájdenie vzácnych predmetov ako je: pyxida v Čiernych Kľačanoch a nájdenie zlatého pektorálneho kríža v Zlatých Moravciach, ako aj slovanský hrob v Ladiciach, hradisko v Nevidzanoch, ako aj prastarý kostolík v Kostoľanoch pod Tribečom, kráľovská kaplnka v Kňažiciach, ale aj názvy obcí, ako sú Neverice, Hostie, Tesáre a aj Moravce majú evidentný starosloviensky základ a ich pomenovanie a nájdenie vzácnych predmetov, nie je vecou náhody. Dokonca Klimentova legenda bulharská z r. 916 tvrdí, že Morava je nie názov krajina, ale užšieho regiónu. Údajne Marahava uvádzaná vo Fuldských análoch (rok 901) a názov Morowa v Zoborskej listine sú ekvivalentné a pomenovávajú dnešné Zlaté Moravce … Je predpoklad – ako tvrdia autori pri spracovaní nálezu pyxidy, že sem mohla pôvodne prísť byzantská misia a tu mohlo byť dočasne sídlo Metodovo. Nech už to bolo akokoľvek, ale jednoznačne je isté, že názov mesta Marot je stredoslovenského pôvodu a musel byť už pred rokom 900, lebo po príchode maďarských kmeňov na Veľkú Moravu by si tento názov Maďari neboli dali (tvrdí to historik P. Ratkoš).

Tohto roku si pripomenieme 900. výročie doloženej a zachovanej prvej písomnej zmienky v Zoborskej listine, kde sa Zlaté Moravce spomínajú ako Morowa, ale v niektorých historických dokumentoch sa spomína Moravce ako Maurod, je to v Svätobeňadickej listine z r. 1075, ktorá však je spochybňovaná, lebo niekoľkokrát bola prepisovaná.

Marian Tomajko

[hr]

Buďte prvý, kto zahlasuje

Súvisiace články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená.

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Back to top button