Spomienka na básnika Janka Kráľa

17. mája 2018Naposledy aktualizovaný: 17. mája 2018

0 1 016 1 minúta čítania

Janko Kráľ svojou poéziou ovplyvnil tvorbu mnohých básnikov 20. storočia, ako je napríklad: Laco Novomeský, ktorý mu venoval niekoľko básní a celú zbierku Romboid; Valentín Beniak; Andrej Plávka; Anton Prídavok; Ján Kostra; Ján Poničan, ktorý napísal báseň-pásmo Divný Janko. Na jeho tvorbu nadväzovali mnohí slovenskí nadrealisti (napríklad Vladimír Reisel), ktorí ho – oproti iným nadrealistom – uprednostnili pred Hviezdoslavom. Niektoré Kráľove, dovtedy neuverejnené, básne sa objavili v zborníkoch slovenského nadrealizmu. Jeho básne sú prológom aj epilógom najlepších prác slovenskej Avantgardy 1938. Osobnosť Janka Kráľa zanechala najmä v slovenskej, ale aj v európskej poézii veľký odkaz. Milan Rúfus v knihe Hora pripíše svoju báseň Matka obloha, matka báseň pamiatke Janka Kráľa.

Janko Kráľ sa narodil 24. apríla 1822 do rodiny mäsiara a krčmára Jana Kráľa a jeho ženy Žofie. Vzdelanie získaval vo svojom rodisku, v Liptovskom Mikuláši, na základnej škole (1828 – 1834). V rokoch 1835 – 1837 navštevoval gymnázium v Šajavskom Gemeri. 4. septembra 1837 sa zapísal na lýceum v Levoči, kde študoval do roku 1841. Z tohto obdobia sa zachovali dve jeho latinské práce, z toho jedna báseň, ale ťažko tu ešte konkrétne hovoriť o jeho básnických prvotinách. Z Kráľových levočských učiteľov treba spomenúť Pavla Tomáška a Michala Hlaváčka. V rokoch 1841 – 1842 študoval na lýceu v Kežmarku, kde ho učil Ján Benedikti

zdroj: wikipedia