AktualityHistóriaPodujatia

Významný pamätný deň

poradna

Deň 24. január 2014 sa stal pre naše mesto zaujímavým svojou nevšednou a výnimočnou udalosťou. Židovským občanom bola pri príležitosti 900. výročia prvej písomnej zmienky o meste Zlaté Moravce odhalená pamätná tabuľa za ich zásluhy o všestranný ekonomický, hospodársky a spoločenský rozvoj mesta.

Z najvýznamnejších protokolárnych hostí prijali pozvanie primátora Petra Lednára, veľvyslanec štátu Izrael v Slovenskej republike J. E. Alexander Ben-Zvi, riaditeľka Nitrianskeho samosprávneho kraja Helena Psotová a predseda Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Igor Rintel.

Slávnostný ceremoniál odhalenia pamätnej tabule, ktorá bola umiestnená na Schlesingerovom dome na Ulici Janka Kráľa, pokračoval výstavou fotografií so židovskou tematikou v múzeu a kultúrnym programom, ktorého súčasťou bolo odovzdávanie čestných občianstiev a plakiet.

O nádherný hudobný zážitok, ktorý pozdvihol sviatočnú atmosféru tohto piatkového popoludnia, sa postarali žiaci, bývalí absolventi a pedagógovia Základnej umeleckej školy v Zlatých Moravciach, spevácky zbor Zuzky Molnárovej Carmina Vocum, František Ďuriač (rodák zo ZM, sólista opery SND, pedagóg na VŠMU v Bratislave) a hudobná skupina Kresťanského centra zo Zlatých Moraviec.

Toto zaujímavé, zriedkavé a jedinečné stretnutie so židovskou komunitou a spomienky ostatných prítomných hostí na obdobie, kedy žili židovské a nežidovské rodiny vo vzácnej a prirodzenej zhode bez prihliadnutia na ich vierovyznania, urobili túto váženú udalosť o to výnimočnejšou a boli tak dostatočným zadosťučinením pre celé mesto Zlaté Moravce. Otcom prvotnej myšlienky je poslanec MsZ Ľudovít Chládek, ktorý nadviazal spoluprácu s Kresťanským centrom v Zlatých Moravciach. Nápad slávnostne prejavenej úcty židovským spoluobčanom podporil primátor Peter Lednár, ktorého návrh našiel v konečnom dôsledku podporu v celom Mestskom zastupiteľstve.

Zo spísaných pamätí, archívov, dokumentov a listín je isté, že na hospodárske, spoločenské a kultúrne pomery v druhej polovici 19. storočia vplývali do veľkej miery, nielen v Zlatých Moravciach, naši vtedajší židovskí obyvatelia obchodom a výrobou, ktorou sa zaoberali. Do osudu židov však zasiahla ľudská tragédia, ktorá sa pod názvom Holokaust navždy hlboko vryla veľkými písmenami do dejín ľudstva a tak zvrátila životy mnohých našich blízkych predkov. V celom svete a predovšetkým na Slovensku sú historici, ktorí sa snažia o analýzu toho, čo sa stalo, o hľadanie príčin vzniku genocídy, o popísanie minulosti a zachovanie pamiatky miliónov zavraždených. Na druhej strane existujú spoločenské sily, ktoré sa snažia tie isté udalosti relativizovať, spochybňovať alebo dokonca popierať ich samotnú existenciu. Len ľudia, ktorých sa bytostne táto tragédia ľudstva dotkla, môžu sprostredkovane ovplyvniť záznamy dejín a navždy svojimi pamäťami zabrániť, aby sa podobná vec už nikdy nezopakovala. Aj keď už len ťažko nájdeme priamych pamätníkov týchto čias, pamätná tabuľa židovským spoluobčanom plní účel odkazu zo spomienok na dôležitý dejinný fakt pre naše budúce generácie.

Nie je správne hodnotiť udalosti Holokaustu tak, ako keby išlo len o prírodnú katastrofu bez konkrétneho vinníka a osobnej zodpovednosti. Za Holokaust nenesie zodpovednosť národ, má svoje obete a má aj svojich politikov, ktorí boli a sú nositelia zodpovednosti za dianie v štáte. Preto, my všetci, dbajme o to, aby sa už podobná tragédia nikdy v budúcnosti neopakovala, a aby vo vedúcich funkciách boli len zodpovední a dobrí ľudia, ktorí už nikdy podobnú tragédiu nedopustia a aby už nikde na svete neexistovali kresťanské rozdiely, ktoré sa v nesprávnych rukách stávajú len obhajobou nesprávnych skutkov.

„Veľmi si vážim všetkých obyvateľov tohto mesta, bez ohľadu na to, či sú už len jeho minulosťou. Zároveň sa dnes hlboko skláňam pred všetkými zosnulými a potomkami zlatomoraveckej židovskej komunity a som vďačný tým, ktorí sa starajú o ich večnú spomienku. Som veľmi rád, že sa pri príležitosti 900. výročia prvej písomnej zmienky o našom meste venovala pozornosť aj židovskej problematike, pretože si to bez pochýb zaslúži,“ zaznelo v príhovore primátora Petra Lednára. Slávnostný ceremoniál dotvorili ďalšie dva príhovory významných osobností, sprievodné slovo Táni Kováčovej a Michala Klučiara (predseda kresťanského centra v Zlatých Moravciach), ktorí túto významnú udalosť povýšili na jedinečný a veľmi dôležitý, pomyselný, pamätný most spájajúci rôzne skupinky ľudí, ktorých v minulosti rozdelila spoločnosť a jednotlivci, ktorí jej vládli.

Veľvyslanec štátu Izrael v Slovenskej republike J. E. Alexander Ben-Zvi spomenul vo svojom príhovore vďačnosť súčasnej dobe, ktorá podporuje triezvy postoj k židovskej problematike a ktorá sa snaží o nápravu spáchaných chýb a krívd: „Už to, že sme sa tu dnes zišli, je dôkazom toho, že sa spoločnosť snaží vyriešiť skutky svojej minulosti a že je oveľa dôležitejšie poukazovať na to, čo nás spája, ako na to, čo nás rozdeľuje. Preto som za celú židovskú komunitu rád a osobne si veľmi vážim iniciatívu Mesta a je mi cťou, že som bol na tejto slávnosti prítomný a spoločne s vami odovzdal odkaz našej budúcej generácii. Preto v mene mojom a v mene štátu Izrael srdečne ďakujem všetkým, ktorí sa akokoľvek pričinili o toto podujatie. Napriek krutosti minulosti, práve vďaka vašej odhodlanosti, vašim iniciatívam, nezanikajú spomienky na minulosť a nie sú pred svetom navždy ukryté.“

Príhovor predsedu Ústredného zväzu židovských náboženských obcí v SR Igor Rintel. bol o niečo osobnejší, vzhľadom k jeho rodinným väzbám ku svojim predkom žijúcim práve v našom meste: „Výstava fotografií mi ponúkla oživiť spomienky nielen na môjho pradeda Rintela, prababičku a ostatných príbuzných a ich známych, ale vyvolala vo mne oveľa väčšiu hrdosť na ľudí, ktorých som priamy potomok a ku ktorým sa vďaka mestu Zlaté Moravce hrdo hlásim. Práve potomok Zlatých Moraviec je známy ako nositeľ Nobelovej ceny za objav modrej tabletky, ktorú celý svet pozná pod názvom Viagra. Rovnako ďalší môj príbuzný, brat môjho pradeda Gejza Rintel, patrí medzi najväčších a najznámejších sochárov 19. storočia, ktorý svojimi dielami vyzdobil napríklad Mexickú operu, Operu v Sydney, Operu v Detroite, ako aj jedného z najkrajších palácov v Budapešti… atď. Rodina mojej matky, keď bola odvlečená do Osvienčimu, prišla o svoj rodný dom, ktorý bol zbúraný. Matrika, v ktorej boli zapísaní, zhorela. Príbuzní, ktorí neprežili, nemajú ani hrob… nezostal uchovaný dokument, záznam, predmet, hračka, ktorý by dokázal ich existenciu. Moja mama prežila a po niekoľkých rokoch ma požiadala, aby som s ňou navštívil jej rodný kraj. V storočnom starčekovi, ktorý sedel na priedomí domu v jej rodnej dedinke, spoznala svojho dávneho suseda, ktorý nám porozprával spomienky na minulosť, na život mojej rodiny. A vtedy som pochopil, aké sú spomienky veľmi dôležité. Chcem poďakovať za túto krásnu slávnosť a všetkým, vďaka ktorým sa uchovávajú, pretože veľakrát môžu byť jediným dôkazom, že sme tu boli a ako sme žili.“

Životné príbehy zachytené na fotografiách v múzeu a tie, ktoré sme si mohli v rámci krásneho spomienkového stretnutia vypočuť priamo z úst pamätníkov, sú úžasnými dôkazmi o nepopierateľnom vplyve židovskej komunity na celkový rozvoj nášho mesta v minulosti.

 

„Židia a kresťania zdieľajú spoločné korene a dialóg je preto kľúčom k budovaniu spoločnej budúcnosti,“ pápež František.

Ľ. Rosinská


obed

Súvisiace články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Back to top button