Bonanza ranč
AktualityŠport

Zlatomoravčanka sa stala piatou najlepšou naturálnou fitness kulturistkou na svete

Dňa 11. júna 2016 sa v Maďarsku, v Budapešti konali Majstrovstvá sveta v naturálnej kulturistike – INBA/PNBA WORLD CHAMPIONSHIPS HUNGARY, na ktorých Zlatomoravčanka Barborka Verešová získala 5. miesto v kategórii „fitness figure“.

Tomuto víťazstvu predchádzali tento rok vo veľmi krátkej dobe ďalšie tri. Dňa 7. mája získala 5. miesto v súťaži Media4rent Natural Cup v Bratislave, bronzovú medailu si odniesla z Irongym cupu v Žiari nad Hronom a 21. mája sa hrdo postavila na tretiu priečku na Majstrovstvách Slovenskej republiky v Kollárove.

Po posledných Majstrovstvách sveta, ktoré sa konali tento víkend, v sobotu, bola našou redakciou ihneď oslovená, aby sa z jej úspechu mohlo tešiť čo najviac jej priaznivcov a aby sa o svoje prvé, čerstvé dojmy podelila nielen s tými najbližšími, ale s čo najväčším počtom ľudí v meste, v ktorom býva a ktoré bolo opäť zviditeľnené za hranicami našej krajiny vďaka entuziazmu a odhodlania ďalšieho šikovného človeka.

Ako to celé začalo

„Dvadsiateho marca som sa stavila s kamarátom o to, že sa zúčastním nejakej fitness súťaži. Keďže to bol vždy taký, môj malý sen, nechala som sa ním vyprovokovať a stávku som prijala aj napriek tomu, že som si uvedomovala, za aký krátky čas to musím stihnúť, za 2 mesiace. Za normálnych okolností, len objemová fáza prípravy na súťaž trvá minimálne 3 mesiace, plus rysovanie. Bola som nútená vynechať „objemovku“ a pustiť sa do rysovania svalov aj napriek obavám, ako to dopadne. Spoliehala som sa na dobrý základ, ktorý som získala vďaka náročným boxerským tréningom, ktorým som sa venovala posledné 3 roky. Zostavila som si stravovací a tréningový plán a začala som makať. Každý deň „fitko“ v kombinácii s „kardiom“. V poslednom štádiu som doplnila bicykel nalačno, ráno o piatej, z čoho sa tešili aj moji susedia 🙂 “

Radosť z prvých úspechov

„Pôvodne som sa mala zúčastniť dvoch súťaží, 14. mája na pohárovej súťaži v Žiari a Majstrovstiev Slovenska 21. mája v Kollárove. Na súťaž som pripravovala ďalšie tri dievčatá, ktoré mali súťaž už 7. mája a ja som tam s nimi mala ísť v pozícii trénera. Napadlo ma, či si pôjdem vyskúšať atmosféru súťaženia, oťukať sa, ako sa hovorí, a tak som sa spolu s nimi prihlásila do kategórie, o ktorej som vedela, že nie je pre mňa vhodná. Zámerom v tomto prípade nebolo víťazstvo, ani postup, iba skúsenosť. O to väčšie šťastie pre mňa, bol postup do finále a 5. miesto. „Nakoplo“ ma to. O týždeň na to ma čakala pohárová súťaž v Žiari nad Hronom, kde som išla s väčšou istotou, keďže som už pretekala v kategórii, na ktorú som sa pripravovala dva mesiace. Podarilo sa mi získať 3 miesto. Ďalší týždeň na Majstrovstvách Slovenska v Kollárove som úspech zopakovala. Veľmi som sa tešila, nielen z úspechu, ale hlavne z toho, koľko skvelých ľudí ma podporovalo a držalo mi palce. Veľmi hrejivý pocit. Bola som šťastná, že som ich nesklamala a vychutnávala som si každý kompliment a gratuláciu.“

Pomoc bývalého majstra Slovenska v kulturistike

„Počas súťaženia som získala veľkého fanúšika, Vladimíra Palušku, ktorému som sľúbila, že, ak sa umiestnim v prvej trojke na Slovensku, pôjdem na Majstrovstvá sveta. Keďže som s mojou formou nebola celkom spokojná a nepredpokladala som, ze sa to podarí, sľúbila som mu to. Stavy nadšenia z výhry sa striedali s pocitom, že sa musí ísť ďalej. Bola som nastavená, že majstrovstvami sa moje súťaženie končí a teraz znovu… samej sa mi už do toho nechcelo ísť. Bola som unavená, nachystaná na „mlsanie“ a dochádzala mi už aj inšpirácia k novým tréningovým postupom. Vedela som, že som oproti mojim súperkám chudšia, preto bolo nutné upraviť tréning aj stravu. Vlado mi sľúbil, ze mi vo všetkom pomôže a ja som sa opäť dala na 3-týždňový boj. Podarilo sa mi trošku pribrať, myslím, že aj zmena tréningu zlepšila moju doterajšiu formu.“

Obavy z konkurencie vystriedal skvelý pocit zadosťučinenia

„Na Majstrovstvách sveta bola obrovská konkurencia. Obvykle býva kategória „fitness figure“ rozdelená do dvoch výškových kategórií, teraz sme boli všetky spojené. Úroveň súťaže bola vysoká. Na pódium som vystupovala s obavami. Postup do finále bol mojim snom, ktorý sa mi splnil. Nie sú tomu ani tri mesiace prípravy a ja som sa stala špičkou sveta vo finále, s babami, ktoré cvičia niekoľko rokov a pripravovali sa na túto súťaž možno aj rok. Piate miesto už len zvýšilo moju radosť. Tu sa moja súťažná vlna končí 🙂 Konečne už môžem jesť. Práve sa „napchávam“ piškótami 🙂 , cítim sa úžasne po tých nekonečných diétach 😀 “

Úprimné poďakovanie

Teraz, keď je už všetkému koniec, môžem zhodnotiť cele obdobie. Budem sa opakovať, ale bez úžasných ľudí, ktorí vám veria, by som to nedokázala. Manžel, ma teraz núti jesť, aby som mu „nehrkala“ a ktorý na tento čas prevzal v rodine úlohu matky 🙂 , dokázala som to hlavne vďaka jeho obrovskej tolerancií a dôvere. Rovnako ďakujem môjmu otcovi, ktorý to so mnou, asi najintenzívnejšie prežíval a ako správny otec, fanúšik, to vždy videl na lepšie umiestnenie 🙂 . Vždy to bolo podľa neho zle ohodnotené a pýtal sa, kde mali tí rozhodcovia oči 😉 . Veľké ďakujem patrí celej mojej „širokánskej“ rodine. Ďakujem Vladovi Paluškovi za to, že ma nahovoril na „ten svet“ a že to tam so mnou aj dotiahol. Ďakujem mu za slová povzbudenia a „hnusné“ tréningy. Ďakujem mojim „babám“, ktoré sa dostali do finále na MSR v Kollárove, ktoré sa nadreli a namakali. Menovite Silvii Mikleovej, Monike Gundovej a Michaele Sýkorovej. Miške osobitne za podporu a skvelú spoločnosť na MS v Budapešti. Ďakujem Jakubovi Boguskému za všetko, je to môj anjel, môjmu fanklub-prezidentovi Sendymu, celej rodine Boguských za fandenie na súťažiach, rovnako Ivetke Dallošovej, všetkým ľuďom, ktorí mi písali a „lajkovali“ na facebooku.

Moja vďačnosť patrí v neposlednom rade aj TJ Sokol. Je to taká, malá, rodinná posilňovňa, ktorej vedenie sa rozhodlo, ze mi zaplatí štartovné, čo nebol malý „peniaz“. Veľmi mi to pomohlo. Nerada by som niekoho vynechala, ale skutočne mám pocit, že to so mnou prežívala polovica Zlatomoravčanov. Veľmi si to vážim. Ďakujem 😉

Som hrdá, že som naturál

Na záver chcem povedať pár slov, pre mňa veľmi dôležitých. Pretekala som v naturálnej kulturistike. Som hrdá a pyšná na to; že som nikdy nič nepovolené a zakázané do seba nedala. Som skutočný naturál a som na to hrdá. Radšej budem o 5 kíl chudšia, ale budem vystupovať na pódiu s čistým svedomím, aj s vedomím, že nikdy nebudem prvá. Neodsudzujem ľudí, ktorí sa rozhodnú inak, existujú aj iné asociácie. Pre mňa však zostáva štartovanie v naturáloch, bez ohľadu na to, čo si robia iní. Keď som do toho išla, myslela som, že to bude hrozné. V bežnom živote som zvykla zjesť viac, než môj manžel, ale dá sa to všetko zvládnuť. Keď je opora v rodine, v práci, diéta nie je hrozná. Ješ veľmi veľa, ale len vhodné veci k súťaženiu. Odolať sa dá, keď človek za niečím ide. Dôležité je udržať sa psychicky v pohode a byť „nad vecou“. Je to len súťaž.“

„Teraz sa teším na prázdniny s deťmi, kedy nepracujem. Odchádzame na chalupu, aby som im vynahradila stratený čas. A čo ďalej? Budúci rok sa vidíme 😉 “

Ľubomíra Rosinská


Súvisiace články

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Táto webová stránka používa Akismet na redukciu spamu. Získajte viac informácií o tom, ako sú vaše údaje z komentárov spracovávané.

Neprehliadnite
Close
Back to top button