Neprehliadnite aktuálne články
Domov / Aktuality / Pradenie na kolovrátku
www.zlatemoravce.info

Pradenie na kolovrátku

Pradenie vlny na Slovensku má dlhú tradíciu, ktoré bolo kedysi významnou spoločenskou udalosťou. Priasť sa začínalo začiatkom novembra a končilo na fašiangy. Tkanivo sa pripravovalo doma. Spracovávalo sa a spriadalo do nití pre tkanie plátna na odevy, kobercov a iné spoločenské využitie.

Mestské múzeum v Zlatých Moravciach opäť ožilo starou ľudovou tradíciou. Dňa 24. januára 2017 v spolupráci s Ponitrianskym múzeom v Nitre a Speváckym súborom Zlatomoravčianka pripravilo pre žiakov základných škôl a širokú kultúrnu verejnosť ukážku pradenia ľanu na kolovrátku. Na tradičnej tvorivej dielni pod názvom Toč sa, toč sa kolovrátok, lektorka múzea pani Viera Tomová privítala manželov Bielych a Emíliu Partlovú z Klubu dôchodcov Jedľové Kostoľany, riaditeľa Ponitrianskeho múzea v Nitre Mgr. Antona Števka a Štefana Doskoča zo Zlatna.
Majsterka tkáčskeho remesla pani Ľudmila Biela a Emília Partlová, zasvätila účastníkov kultúrneho podujatia do tajov jedného z najstarších ľudových remesiel, ktoré sa zachovalo dodnes. Vlna sa priadla väčšinou na vretene. Vlákna z kúdele sa vyťahujú, skrúcajú a potom namotávajú na vreteno. Práca na kolovrátku je pomerne jednoduchá a zaujímavá. Kultúrne podujatie bolo obohatené aj o malú prezentáciu ľudovej tvorby z tkáčskej dielne pani Bielej a Partlovej, ako aj Márii Pekárovej z Chyzeroviec, ktorá svoje krojované bábiky zaodieva do šiat z tkaných látok.
Zaujímavá bola i ukážka rôznych tkáčskych prípravkov v miniatúrach, ktoré na podujatie priniesol drevorezbár Štefan Doskoč. Návštevníkom porozprával celý technologický postup výroby tkaniny, od siatia konope a ľanu, až po získavanie nite z priadze na kolovrátku. Ľan sa zbieral asi v polovici augusta, česal na rafadle, močil a sušil na slnku. Dreveným tĺkom a trepaním sa zbavoval kôrovej vrstvy, česal a podľa kvality triedil. Ten najkvalitnejší sa priadol do nite a tkal.
Mgr. Anton Števko v zaujímavom rozprávaní priblížil históriu tkania na kolovrátku, ktoré siaha niekde do neolitu a bolo najstarším remeslom, aké ľudia vynašli. Prvý kolovrátok bol pravdepodobne vynájdený v Indii a jeho stálym zdokonaľovaním sa pradenie zjednodušilo. Na Slovensku sa na pradenie vlny používal vretenový kolovrátok, asi od 14. storočia a najmä od 20. rokov 18. storočia. Pradenie a tkanie bola väčšinou záležitosť žien aj vo vyšších šľachtických rodinách. Počas tzv. dievockých dní sa na priadkach zúčastňovali aj mládenci. Tieto dni sa využívali aj na spoločenské hry a zábavu.
Oživenie starej ľudovej tradície sa nieslo v príjemnej atmosfére pri speve a tanci so Speváckym súborom Zlatomoravčianka pod vedením harmonikára Vladimíra Rumanka. Organizátor kultúrneho podujatia nezabudol ani na malé pohostenie.

Anton Kaiser

Komentáre

komentárov

čítajte tiež...

Rockový koncert na amfiku

Rockový koncert na Amfiteátri v Zlatých Moravciach

Pridaj komentár