Memoriál Michala Jurka a Michala Olejára – 2017
Presne pred 72 rokmi 15. januára – bolo tiché pondelkové ráno a naša obec sa začala pozvoľna pripravovať na ďalší januárový deň. Zakúriť v peci pripraviť deťom raňajky , obriadiť domáce zvieratá – taká bola predstava nejednej matky a nejedného otca. Malo to tak byť. No nebolo. Nebolo to tak ani deň predtým, ani mesiac predtým a ani rok predtým.
Už 6 rokov to tak nebolo. Všade okolo zúrila II. sv. vojna. Tá nedovolila ľuďom spokojne spať, spokojne pracovať a vychovávať svoje deti. Už 6 rokov ľudia vstávali zo strachom , čo prinesie nový deň. V januári 1945 už nemecké vojská tušili, že sa blíži koniec ich krutej vlády nad svetom. A práve preto boli zo dňa na deň brutálnejší. To čo sa im nedarilo vojenskými operáciami, si kompenzovali na civilnom obyvateľstve.
Mnohé obce a mestá na Slovensku by vedeli rozprávať o vraždení, drancovaní a vypaľovaní. V to januárové ráno sa nemci rozhodli, že potrestajú aj našu obec, za to, že poskytla zázemie partizánom. V skorých ranných hodinách sa k dedine blížili trestné oddiely. No aj partizáni a obyvatelia obce boli pripravení na aktívnu obranu. Nechceli dať nemcom obec len tak. Zo svojich pozícií v obci a okolí, začali obec brániť. Pri následnom boji bol na začiatku obce na guľometnej pozícii zastrelený Michal Olejár v Vyšného Slavkova. Postupne nemci prenikali hlbšie do obce a práve neďaleko tohto miesta naposledy vydýchol aj Michal Olejár. Okrem neho bol ťažko ranený aj Ondrej Pupák, ktorému sa podarilo prežiť. Aj práve preto sa každý rok stretávame tu, na mieste posledného odpočinku oboch partizánov, aby sme vzdali úctu všetkým hodnotám, za ktoré položili svoje životy.
Česť ich pamiatke.
Peter Štiepianský
starosta obce Hostie
