Domov / Aktuality / Potulky okolím: Toto je pole Marsovo, ktoré nemá už len Rím

Potulky okolím: Toto je pole Marsovo, ktoré nemá už len Rím

 

Michal Cimmermann

V súčasnosti poslanec mestského zastupiteľstva v našom malom mestečku v Zlatých Moravciach. http://www.cimmermann.com/

Ísť s kamarátmi alebo s rodinou na výlet alebo prechádzku je v dnešnej uponáhľanej dobe príjemným spestrením voľného času. Náš kraj je nádherný a pre naše výlety ponúka mnohé zaujímavé atrakcie každého druhu. 

Často ich nepoznáme, aj keď ich máme doslova pod nosom. Zaujímavý je pre svoju históriu, o ktorej môže väčšina iných častí Slovenska iba snívať. Málokto si uvedomuje, že neďaleko Zlatých Moraviec sedel počas zimy v roku 175 na brehu rieky Hron rímsky cisár Marcus Aurelius, prezývaný Filozof na tróne, a v prestávkach počas ťažkých bojov s Kvádmi si zapisoval myšlienky, z ktorých vzniklo jedno z najvýznamnejších diel antickej literatúry Hovory k sebe, ktoré sú celosvetovo známe aj v dnešnej dobe.

Práve náš kraj a jeho okolie boli srdcom prvého slovanského štátneho útvaru, kde pôsobili Cyril a Metod. Počas jeho celej histórie sa ním prehnalo množstvo národov, ktoré si ho chceli podmaniť a každý z nich zanechal svoju stopu v podobe zvyklostí, znalostí a pamiatok.

 

Zároveň oplýva aj prírodnou rozmanitosťou. Okrem rozľahlých nížin a sútokov riek tu nájdeme skaly a pahorky, čím poskytuje útočisko pre každého. Či už niekto hľadá nížinu, alebo má rád výhľad na hornatý kraj, príde si na svoje. Nuž je výnimočný jeho úrodnosťou a skrytým bohatstvom, o ktorom vie stále málo ľudí. Celé naše okolie je obrovským rezervoárom pitnej vody a naša krajina na tom môže stavať svoju budúcnosť.

Ale vráťme sa spať, účelom môjho krátkeho príspevku je poukázať na zaujímavé miesto, ku ktorému sa davy turistov zatiaľ nehrnú. Je ním Marsovo pole, na ktorom leží obnovený pamätník padlých hrdinov protitureckých bojov, ktorý je pravdepodobne jedinou monumentálnou pamiatkou na Slovensku pripomínajúcou boje s Osmanskou ríšou.

Zrazený do trávy: Víťazný lev skončil neslávne. Poničený a zhodený na trávnik podpodstavcom.

Nájdete ho medzi dedinkami Veľké Vozokany a Tesárske Mlyňany, ak pôjdete približne dva kilometre po nenápadnej poľnej cestičke, na ktorej konci narazíte na podstavec s bronzovým levom stojacim na mieste slávnej veľkovozokanskej bitky.

Vozokanský lev

Táto bitka bola jedným z najväčších bojových stretnutí s Turkami na území Slovenska a vďaka dobrej vojenskej taktike Adama Forgáča aj prvou bitkou na našom území, v ktorej boli Turci porazení.

Zúrivý boj začal 26.augusta 1652 a trval až do druhého dňa 27. augusta. Turecký voj v počte asi 4600 mužov, ktorý sa vracal z rabovania bol na pahorkatine pri Veľkých Vozokanoch zastavený narýchlo zorganizovanou armádou. Tureckému vojsku velil Kara Mustafa. Proti početnej presile Turkov sa postavilo približne 1000 jazdcov, 300 pešiakov a dedinský ľud zo 16 okolitých obcí.

V boji padlo asi 800 Turkov, medzi ktorými bol hatvanský sandžakbeg Omar aga, ostrihomský sandžakbeg  Ali paša, a ďalších 17 dôstojníkov, pričom z domáceho vojska zahynulo len 48 bojovníkov.

Na obraze v strede je pravdivý náčrt rozmiestnenia bojovníkov, resp. posádok vo vozokanskej bitke z roku 1652. Na maľbe v spodnej časti obrazu sú dediny vľavo Nevidzany a vpravo Vozokany. V pozadí na kopcoch možno identifikovať drážovecký kostolík, hrad Nitra, kopec Zobor a hrad Gýmeš. Pri porovnaní obrazu z múzea s obrazom na hrade Frakno je zvláštna pozícia č. 17. Ladislav Esterházi, ktorý je v popise, ale na obraze zobrazenie jazdca v popredí chýba. Na olejomaľbe vozokanskej bitky, ktorý je umiestnený na hrade Frakno, je jazdec Ladislav zobrazený v popredí.

Na mieste, kde odťali Františkovi Esterházymu hlavu, dal ostrihomský kanonik gróf Imrich Esterházi v roku 1743 vystavať takmer 3,8 metra vysoký kamenný obelisk s latinským textom, ktorý na úvod znie: „Turecký boh vojny nebol úspešný pri Esterházyovcoch, chcel byť smrtonosný, ale nebol, lebo mužov, ktorých usmrtil, nezničil úplne. Tu vykvitla esterházyovská trojruža novým purpurom sfarbená krvou štyroch hrdinov. Toto je pole Marsovo, ktoré nemá už len Rím. Uhorsko zaň vďačí esterházyovským hrdinom.“

Kamenný obelisk

Keďže zub času postupne zničil kamenný pomník, rozhodla rodina Esterháziovcov postaviť nový, monumentálnejší, ktorý mal pripomínať túto tragédiu. A tak v roku 1896 postavili nový kamenný podstavec, na ktorom sa hrdo vypína bronzový lev od sochára Vojtecha Markupa.

Autor sochy leva, maďarský sochár Béla Markup (Slavmiro – Photo Gallery)

Na mohutnom travertínovom podstavci sa nachádza text v latinčine, ktorý v preklade znamená: „Zastav sa, pútnik! A čítaj. Na tomto poli padli v jeden deň z jednej rodiny štyria nepremožiteľní hrdinovia:

Ladislav II. gróf Esterházi,

František IV., barón Esterházi,

Tomáš II. Esterházi, zástupca veliteľa Levického hradu,

Gašpar I. Esterházi, nositeľ Rádu zlatej ostrohy.

Latinský text: SISTE VIATOR ET LEGE IN HOC CAMPO VNO DIE VNA EX FAMILIA OVATVOR HEROES INVICTI CECIDERE (Slavmiro – Photo Gallery)

Na záver treba povedať, že šarvátky s Turkami neboli žiadnou krátkodobou záležitosťou. Začali v roku 1530 a skončili v roku 1683 v čase, keď sa inde vo svete robili veľké zámorské objavy, z ktorých niektoré štáty neuveriteľne zbohatli (Španielske kráľovstvo, Portugalsko, Holandsko, Veľká Británia).

Tekovská župa však mala však úplne iné starosti, pretože na 150 rokov slúžila ako „bojové pole“ pre uhorské a osmanské armády, čo na jej tvári v dôsledku ničenia a plienenia obcí čí zotročovania obyvateľstva zanechalo dlhotrvajúce následky, ktoré vidno až dodnes.

Vozokanský lev v plnej kráse aj so zmiznutými časťami. 1. zástavou tureckého vojska zdobenou polmesiacom a konským chvostom, ktorú lev dlávil pravou labou, 2. bronzovou trofejou znázorňujúcou turecké štíty a prilbice, ktorá bola pod levom a mala symbolizovať porážku tureckého vojska.

Odlial Schlick R.T. v roku 1898 v Budapešti (Slavmiro – Photo Gallery)
Mapka

Michal Cimmermann

V súčasnosti poslanec mestského zastupiteľstva v našom malom mestečku v Zlatých Moravciach. http://www.cimmermann.com/

Komentáre

komentárov

čítajte tiež...

Konferencia v Banskej Štiavnici: História, súčasnosť a budúcnosť elektrotechniky na Slovensku

  V dňoch 27. – 28. 9. 2017 sa v Banskej Štiavnici pod záštitou prezidenta SR pána …

Pridaj komentár