Blížia sa tie krásne chvíle vianočné, prežime ich v láske a šťastí spoločne. Nie sú dôležité dary, ale v Novom roku nech sa darí. Zdravie nech nám slúži v spokojnosti a dom aby sme mali plný hostí.
Vianoce, to je celý mesiac príprav na najväčší cirkevný sviatok roka, ktoré si počas adventu pripomíname pre úctu a zachovanie nášho kultúrneho dedičstva rôznymi podujatiami. Desiaty ročník tejto neopakovateľnej vianočnej atmosféry pripravilo Mestské múzeum v Zlatých Moravciach pre svojich návštevníkov dňa 5.decembra 2017 s Občianskym združením Babička. Stalo sa už tradíciou, že Vianoce v múzeu začínajú tvorivou dielňou, v ktorej si žiaci základných škôl môžu vyskúšať niektoré vianočné zvyky a obyčaje našich predkov. Tohto roku to bolo pečenie vianočných oplátok pod vedením Ľubomíra Benca. Pri štedro prestretom stole a vôni ihličia privítali na kultúrnom podujatí lektorky múzea Viera Tomová a Kornélia Némešová OZ Babička a všetkých prítomných hostí. Súčasťou Tradičných Vianoc bola i malá výstavka ľudovej tvorivosti s vianočnými motívmi, ako drevorezba betlehemu od Štefana Doskoča, krojované bábiky Márie Pekárovej a iné. Predsedníčka združenia Mariana Bencová s členkami speváckeho súboru priblížila čarovnú atmosféru Vianoc zaujímavým rozprávaním. Na záver si všetci spoločne zaspievali najkrajšiu vianočnú pieseň, Tichá noc, svätá noc. Nechýbalo ani vianočné pohostenie.
Advent znamená po latinsky príchod, je to vlastne očakávanie príchodu Spasiteľa na svet. V období ranného kresťanstva približne v 11. storočí sa začínal štyri týždne pred Štedrým dňom. Bol zasvätený najmä duchovnému rozjímaniu a pôstu. Zábavy a hry boli v tomto čase zakázané, spoločenský život sa sústredil na modlitby a dobročinné akcie. V tomto období by sa mali ľudia polepšiť, skoncovať so zlozvykmi, napraviť všetko zlo a tak prisadať k štedrovečernému stolu.
Sviatok svätej Barbory, počas ktorého sa praktizovali zvyky s ľúbostnou mágiou. Z čerešní si dievčatá odrezávali konáriky, dávali ich do vody a dievčina, ktorej konárik do Vianoc rozkvitol, sa mala do roka vydať. Podľa kresťanskej tradície sv. Barbora sa narodila v bohatej pohanskej rodine. Keďže prijala kresťanstvo, otec ju uväznil vo veži, aby jej zabránil stýkať sa s kresťanmi. Barbora však z veže ušla a rozhodla sa v kresťanstve vytrvať a preto ju odsúdili na smrť. Ako Rimanku ju mohli popraviť iba mečom. Hoci to znie neuveriteľne, hlavu jej vlastnoručne sťal otec. Podľa legendy ho vzápätí zasiahol blesk a on na mieste umrel. Známe sú aj pranostiky sv. Barbory. Barbora ťahá sane do dvora, vyháňa drevo zo dvora a aké počasie je na sv. Barboru, také môžeme čakať do Vianoc.
Mikuláš sa narodil sa v maloázijskom gréckom meste Patara. Vynikal svoju dobročinnosťou a súcitom k chudobným ľuďom. O ňom sa začali chýriť pekné legendy, najmä keď sa stal biskupom. Jedna z nich hovorí, ako pomáhal chudobným rodinám. V jednej mali tri dcéry, ktoré sa nemohli vydať, lebo nemali veno. Preto sa rozhodol, že pri večeri dá do okna mešec peňazí. Mikuláš vystupuje s postavami anjela a čerta ako symbolmi dobra a zla. Podľa starej tradície Mikuláš prichádza, aby deti štedro obdaril sladkosťami do čižmičiek, ktoré si dávali do okna.
Svätá Lucia, kresťanská panna pochádzala z rímskeho rodu. Istého mladíka očarili jej krásne oči a preto sa ju rozhodol požiadať o ruku. Lucia svojho pohanského nápadníka odmietla a aby sa za neho nemohla vydať, vylúpila si oči. Sv. Lucia sa pokladala za ochrankyňu zloprajných síl. Preto sa na gazdovstvách do štedrého večera a v noci dvere na maštaliach a domoch zamykali. Lucie boli dievčatá v bielych úboroch so zamúčenou tvárou, alebo maskou a cesnakovým vencom na hlave. V ruke držali husie krídla ktorými vymetali z domov zlých duchov. Na Luciu sa uskutočňovali ľúbostné mágie. Medzi najrozšírenejšie patrilo písanie lístočkov s menami chlapcov. Každé dievča si večer otvorilo jeden lístok a keď bol čistý, to znamenalo, že sa do roka nevydá.
Obdobie okolo štedrého dňa sa viazalo na mnohé zvyky, ktoré súviseli s Adventom. K prípravám na Vianoce v minulosti patrilo aj predvianočné upratovanie. V domácnostiach a celom gazdovstve muselo byť všetko čisté a domy vybielené vápnom. Umývalo sa ovocie, pralo šatstvo v korytách a pláchalo v potoku. Naše staré mamy nám o tom veľa rozprávali. Remeselníci, ktorí chodili zarábať na živobytie, sa vracali domov, aby mohli spoločne zasadnúť k štedrovečernému stolu. Gazdiné vstávali po polnoci, aby napiekli čerstvý chlieb a koláče. Keďže bol pôst, podávali sa len koláče s bielou kávou. Potom gazdiná pripravila biely obrus a poukladala na stôl taniere s jedným navyše pre prípadného pocestného. Na stole boli jablká a oriešky, ktoré sme hádzali do kútov. Pritom sa hovorilo, kúty moje kúty, nemám vás čím obdarovať, preto vám darujem tieto oriešky. Vianočný stromček visel na hrade. Pod stôl sa dala slama a nohy obviazali reťazou. Slama symbolizovala Ježiškove narodenie a reťaz súdržnosť rodiny. Mamička rozrezala jabĺčko a každému dala z neho, aby si pamätali o rok, kto kde sedel za stolom. Štedrý večer bol plný obyčají, ktoré mali priniesť šťastie a prosperitu do budúceho roka.
Štedrá večera začínala modlitbou o narodení Ježiša Krista. Otec urobil deťom krížiky na čelo a všetci jedli oplátky s medom a cesnakom. Keďže od stola sa nesmelo odchádzať, všetkých obsluhovala gazdiná. Jedlo sa z veľkej misy drevenými lyžicami. Na stole nesmel byť nôž, chlieb sa odlamoval. Štedrá večera pozostávala z deviatich chodov. Oplátky s medom, hriate a vianočná polievka. Kaša listová, kukuričná a šošovicový prívarok. Podávali sa rezance s makom, orechmi, alebo opekance s makom. Zemiakové pirohy s kapustou a ryba nie smažená, ale varená a pečená. Koláče a kračún, z ktorého dalo aj zvieratám, aby aj ony vedeli, že sú Vianoce. Nakoniec bolo ovocie, čerstvé a sušené jablká, hrušky, slivky a orechy. Kedysi sa jedlo iba to, čo sa urodilo. Vianoce boli skromné, ale radostné, lebo sa prežívali v duchovnej atmosfére. Večeru zakončili modlitbou a očakávali koledníkov.
V každej kresťanskej rodine mali štedrovečerný stôl prestretý bielym obrusom. Pred večerou sme vstali a pomodlili otčenáš a šťastné sviatky zaželali prípitkom. Podávala sa ryba, ale to musel byť živý kapor, ktorého otec odral a my deti sme sa na to s radosťou dívali. Po večeri boli pupáčiky, najobľúbenejšie jedlo, na ktoré sme sa najviac tešili. Potom sme si pod stromčekom rozbaľovali darčeky, spievali koledy a celá rodina šla do kostola na polnočnú omšu. V tých časoch bolo snehu, ktorý vŕzgal pod nohami. Boli to radostné Vianoce.
Na svätého Štefana chodili koledníci vinšovať, za čo dostávali výslužku. Večer bol vyhradený zábavám. Svätý Štefan bol horlivým nasledovníkom a hlásateľom Kristovho učenia, za čo bol v roku 37 pri jeruzalemských hradbách ukrižovaný.
V meste betlehem sa narodil Kristus pán. Radujme sa z úprimného srdca, aby Kristus pán bol našim tešiteľom, dobrým radcom a veľkým priateľom. K Novému roku si zavinšujme veľa zdravia a spokojnosti v rodinách. Aby na celom svete zavládol mier a nemali strach o naše deti.
Anton Kaiser
Sleduj náš oficiálny INFO YouTube kanál ↓↓↓
